História školy
Počas bádania v historických prameňoch a hľadania historických faktov o vzdelávaní v obci sa našli len kusé, neúplné a nepresné historické údaje. Vyučovať sa začalo v našej dedine najpravdepodobnejšie za čias panovania Jozefa II.
Na základe spomienok rodičov starších obyvateľov obce sa potvrdilo, že v Pozbe jestvovala škola už v 19. storočí. Učiteľ vyučoval v málotriedke, vyplácali ho v naturáliách. Za vykonanú prácu dostal zbožie, žito, fazuľu a možno kukuricu. Prepočítané na hodnotu peňazí to vychádzalo približne na 154 forintov a niekoľko grajciarov.
Školu začalo navštevovať viac žiakov až po roku 1848, po vstúpení nového školského zákona do platnosti. Budova školy bola postavená z dreva a stála naďaleko kostola reformovanej cirkvi. Začiatkom 20. storočia postavili novú modernejšiu školu s veľkou telocvičňou. V súčasnosti je z nej kultúrny dom. Zaujímavosťou je, ako zabezpečovali upratovanie, vykurovanie a stravovanie učiteľa. Za upratovanie platili žiaci mesačne po dva grajciare a drevo do kachlí nosili do školy deti. O stravovanie učiteľa sa starala dedina. Obed nosil do školy službukonajúci žiak, teda stravu dostával učiteľ každý deň z inej rodiny.
Školský rok trval od 15. septembra do15.mája nasledujúceho roku.
Od roku 1910 pracovali v škole pani učiteľka Erzsébet Szabová a pani vychovávateľka Mária Dubaová. V roku 1918 prevzal vedenie školy pán učiteľ Sándor Nagy a svojím prísnym okom a odborným prístupom vyzdvihol úroveň školy.
V roku 1920 prišiel do dediny nový pán učiteľ Pál Járdányházy, ktorý riadil život školy 20 rokov. V tomto období navštevovalo školu 100 až 110 detí. Vyučovanie sa začalo pre druhý stupeň po ranných modlitbách a mladší žiaci prichádzali na vyučovanie až v poobedňajších hodinách.
Od roku 1922 bolo povinné vyučovanie slovenského jazyka v rozsahu troch hodín týždenne.
Polročné hodnotenie vedomostí žiakov prebiehalo po malých, polročných, skúškach. Školský rok zavŕšili žiaci koncoročnými skúškami, exámenom, v prítomnosti vysokých cirkevných hodnostárov. Na konci školského roku robili žiaci koncoročné skúšky v priestoroch kostola. Do rúk dostávali dvojjazyčné vysvedčenia.
V roku 1939 Pál Járdányházy odchádza a škola zostáva bez riaditeľa. Vedenie preberá Bertalan Szaszák, dedinský farár.
V školskom roku 1939/1940 prišli noví učitelia Vilmos Vízváry a László Márton. S podporou cirkvi založili a vybudovali školskú a dedinskú knižnicu, ktorú mohli navštevovať aj žiaci. Knižnica v neskoršom období umožnila aj chudobným deťom vypožičať si knihy - bezplatne.
Od roku 1943 vystriedal Lászlóa Mártona pán András Jakubács.
V roku 1944 skrátili školský rok o tri mesiace pre chýry o približujúcom sa fronte.
V roku 1945 narušila druhá svetová vojna chod školy natoľko, že sa školský rok začal až po dlhších vynútených prázdninách.
Po ukončení druhej vojny 9.5.1945 sa na dlhšiu dobu zatvorili brány školy.
Vyučovať sa začalo opäť až v roku 1946, tentokrát v slovenskom jazyku. Riaditeľom školy sa stal Ernest Vígh.
V roku 1948 sa vyučovanie už začalo v maďarskom jazyku na základe žiadosti CSEMADOKu. Škola už bola pod štátnym dohľadom, vyučovanie prebiehalo naďalej v starej budove bývalej cirkevnej školy. Vtedajší riaditeľ Imre Mátéffy vytýčil nové vzdelávacie ciele v súlade novými školskými zákonmi.
V roku 1955 začali stavať novú budovu školy. V roku 1957 sa stal riaditeľom Béla Pásztor. V tých rokoch sa zvýšil počet žiakov na 140. Výstavbu novej školy ukončili v roku 1961. Podľa nového školského zákona trvala školská dochádzka deväť rokov. V tom období umožnil štát aj otvorenie školských družín. Oficiálne odovzdali základnú školu začiatkom júla 1963. Nová budova je poschodová a vyučovanie v nej prebieha aj dnes.
V rokoch 1958 - 1970 bol riaditeľom Mgr. Lajos Kovács.
Od roku 1981 riadil školu Mgr. Tibor Varga.
V roku 1991 prevzala post riaditeľky PaedDr. Gizela Pásztorová.
Od roku 2001 bola riaditeľkou Mgr. Valéria Tóthová.
Od septembra 2010 je zodpovedná za riadenie života základnej školy Mgr. Andrea Szabóová.
